BARNEVERNET – Nórsky sociálny úrad pre sociálnu ochranu detí.
Maxine je roztomilé dievčatko s kučeravými vláskami, ktoré Barnevernet odobral pár týždňov po narodení jej biologickým rodičom. Tí posledných päť rokov dennodenne bojujú o svoju dcérku a prípad skončil na súdnom dvore v Štrasburgu.
Našu vnučku dodnes držia na utajenej adrese. Tento dysfunkčný sociálny úrad brutálne, bezcitne a bez reálneho dôvodu zasiahol do práv biologických rodičov, keď im vzal malinkú Maxine a umiestnil ju na neznáme miesto k neznámym ľuďom. Tak sa naša vnučka ešte ako malé bábätko ocitla mimo náručia svojej matky, ktorá ju zahrňovala materinskou láskou a kojila svojim vlastným materským mliekom.
Po odobratí nasledovala ďalšia úradná šikana zo strany Barnevernetu. Ten zakazoval biologickým rodičom hovoriť ich dcérke Maxine, že sú jej skutočnými rodičmi – že sú mama a otec. Taktiež obmedzovali kontakty s dcérou. V súčasnej dobe môžu Maxine vidieť trikrát do roka na jednu hodinu. Nepočujúca biologická matka, ktorá vyrastala u pestúnov a otec cudzinec – sa pre tento dôvod prezentovaný Barnevernetom – stali pre zvrátený nórsky sociálny úrad nebezpečnými pre ich vlastnú dcéru.
Barnevernet
sám seba definuje ako inštitúciu, ktorá ma zaistiť deťom a mladým ľuďom, ktorí žijú v podmienkach, ktoré by mohli poškodiť ich zdravie a vývoj, neodkladnú pomoc a starostlivosť.
Napriek tomu, čo o sebe vyhlasuje tento úrad, našu vnučku Maxine odobrali z harmonickej, úplnej a funkčnej rodiny. Pre úrad bol dôvod na vzatie Maxine, neudržiavanie očného kontaktu s matkou – čo sa ukázalo neskôr ako nezmysel. Dôkazy vyvrátili túto teóriu Barnevernetu, čím súd dvakrát rozhodol v prospech rodičov a nariadil okamžitý návrat Maxine do biologickej rodiny. Barnevernet sa proti rozhodnutiam súdu odvolal a použil svoje eso v rukáve, že matka Maxine bola vychovávaná v detskom domove a u pestúnov (teda, že svoju psychiku z detstva by mohla prenášať na svoju dcéru Maxine) s dodatkom, že môj syn je nebezpečný, pretože je cudzinec.
Napriek snahe zo strany našej rodiny, Slovenská republika hneď na začiatku nereagovala promptne a nevyvinula dostatočný diplomatický tlak na Nórsko. Som presvedčená, že takýmto pomalým a slabým diplomatickým tlakom na Nórsko sa návrat našej vnučky Maxine oddiaľuje. Prax iných krajín (India, Rumunsko…) ukazuje, ako môže štát vo všetkej svojej kompetencii takéto prípady riešiť. Nielen vyvíjať tlak na Nórsko, ale skutočne docieliť to, aby sa neprávom odobraté deti vrátili naspäť k svojim biologickým rodičom.
Ak by bol nórsky sociálny úrad Barnevernet skutočne fungujúcou inštitúciou, ktorá pomáha deťom, nemohlo by sa nikdy stať, že by odobrali dieťa z funkčnej rodiny iba na základe vykonštruovaného dôvodu, ktorý reálne nejestvuje. Toto zažila naša rodina. Takto sa to skutočne na svete deje.
Novorodeniatku Maxine nikto z rodičov neubližoval. Bola zaopatrená, milovaná a plne kojená. No neskôr sme sa dozvedeli, že úrad mal matku Maxine už dopredu vyhliadnutú a išlo o odobratie dieťaťa za každú cenu. Barnevernet dal návrh odobrať dieťa hneď na piaty deň po pôrode.
Aký je motív Barnevernetu ?
Uspokojenie trhu s náhradnými rodičmi, úradníkov, právnikov, psychológov a iných zainteresovaných osôb, ktoré pod zámienkou ochrany detí v skutočnosti deti nechránia. S našou prvou advokátkou sme sa rozlúčili po zistení, že za našim chrbtom spolupracovala s Barnevernetom, a teda išla proti našim záujmom – čo najskôr vrátiť Maxine jej rodičom.
Pozrite si môj rozhovor z roku 2017 pre TV Prima, v ktorom bližšie popisujem našu trpkú cestu za navrátenie našej milovanej vnučky Maxine späť k biologickým rodičom, od ktorých nemala byť nikdy odtrhnutá ľuďmi, ktorí svoje skutočné zámery s deťmi maskujú falošnou ochranou o ne.